Mám doma obrovskú plyšovú hračku-takú, ktorá akoby ožila-a každý deň mi prináša útechu a uzdravenie, jej skromný „hovienko-naberá na človeka“. Hovorím, samozrejme, o mojej vlastnej obrovskej plyšovej hračke: stvorení, ktoré je majestátne a zároveň rozkošne mäkké!
Táto obrovská plyšová hračka je obrovská-veľká asi ako malý tiger. Keď kráča, hýbe sa tak chvatne, že si prakticky vytvára vlastný vánok; vyžaruje taký vzduch chladnej dominancie, že jednoducho nemôžete odolať a natiahnuť ruku, aby ste ho poriadne pohladili. Ale nenechajte sa tým zastrašiť; je to vlastne celkom nebojácny. Občas dokonca vyskočí na hornú časť chladničky, aby preskúmala jej „územie“ zhora-a poviem vám, pohľad na ňu tam hore vyzerá úplne impozantne!
Najviac ma však uchvacuje jeho srsť-jemná ako obláčik a neuveriteľne príjemná na dotyk, ktorá pôsobí ako klbko cukrovej vaty. Kedykoľvek sa natiahnem, aby som ho pohladkal, poslušne sa usadí a dovolí mi, aby som sa nad ním vyšantil do sýtosti; pohľad čistej blaženosti na jeho malej tvári stačí na to, aby roztopil srdce každého. A potom je tu jeho brucho-guľaté a bacuľaté, s nádherne mäkkou textúrou, vďaka ktorej je nemožné odolať a dať mu pár natieraní navyše zakaždým, keď sa ho dotknem.
Väčšinu času nemiluje nič iné ako leňošenie na pohovke a vyhrievanie sa na slnku. Jeho atmosféra pokojnej spokojnosti je dostatočná na to, aby každý, kto sa pozerá, pocítil bodnutie závisti. Občas sa trochu pokazí a vyskočí na chladničku, ale častejšie sa rozhodne ticho sedieť vedľa mňa a prináša mi nekonečné teplo a radosť.
